Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.

Chlapík ide domov z práce a tu vidí ako na chodníku sedí bezdomovec a má jednu ruku vystretú. Chlapík si myslí 'Je to chudák, pomôžem mu' a hodí mu päť korún a pokračuje. Na druhý deň to isté. Hodí mu päť korún a pokračuje. Tretí deň sa to opakuje. Keď však ide domov z práce na štvrtý deň, bezdomovec má vystreté obe ruky. Chlapík sa pristaví a pýta sa ho, že prečo. Bezdomovec mu odpovedá:
- No, obchody idú, tak som sa rozhodol, že si otvorím pobočku.

Hviezdne mestečko, výcvik kozmonautov. Interkom zachrchle:
- Semjon Semjonovič sa dostaví na cvičenie na centrifúge. Ihneď!
Lenže ako? Semjon Semjonovič leží opitý ako delo v posteli. Tak sa jeho manželka obetuje, natiahne si skafander, odkráča k centrifúge, sadne si, pripúta sa. Stroj sa točí stále rýchlejšie a rýchlejšie, až chudera manželka omdlie. Preberie sa na lekárskom stole, ktosi jej mačká prsia a upokojujúco hovorí:
- Nebojte sa, Semjon Semjonovič, my tie gule dole dostaneme!