Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!

Na veľkej budove vypukne požiar a jedinou možnosťou ako uniknúť, je skočiť do plachty. Požiarníci sa rozostúpia a čakajú. Vyskočí beloch - chytia ho. Vyskočí druhý beloch - chytia ho, ale keď vyskočí cigáň, tak sa uhnú. Vyskočí druhý - uhnú sa. Jeden požiarnik to nevydrží a zakričí hore:
- Tých zhorených už nehádžte!

Čím menej si toho chce žena na seba obliecť, tým viac času na to potrebuje.