Traja zamestnanci veľkej firmy sa rozprávajú, čo urobia s vianočnými odmenami. Prvý vraví:
- Pracujem pre divíziu v Nemecku, z vianočných odmien si kúpim auto a za zvyšok pôjdem na dovolenku.
Druhý vraví:
- Pracujem pre divíziu vo Švajčiarsku, za vianočné odmeny si nechám vybudovať bazén a za zvyšok pojdem na cestu okolo sveta.
Tretí vraví:
- Pracujem pre divíziu na Slovensku a za vianočné odmeny si kúpim pulóver.
Ostatní sa prekvapene pýtajú:
- A čo zvyšok?
Tretí vraví:
- Zvyšok mi doložia rodičia.

Chlapík ide domov z práce a tu vidí ako na chodníku sedí bezdomovec a má jednu ruku vystretú. Chlapík si myslí 'Je to chudák, pomôžem mu' a hodí mu päť korún a pokračuje. Na druhý deň to isté. Hodí mu päť korún a pokračuje. Tretí deň sa to opakuje. Keď však ide domov z práce na štvrtý deň, bezdomovec má vystreté obe ruky. Chlapík sa pristaví a pýta sa ho, že prečo. Bezdomovec mu odpovedá:
- No, obchody idú, tak som sa rozhodol, že si otvorím pobočku.

Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.