Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám.
Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom.
Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil.
Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený.
Od tej doby som nezamestnaný.

Muž príde so svojou ženou k lekárovi, ten ju vyšetrí a hovorí mužovi:
- Vážený, vaša žena má alebo Alzheimerovu chorobu, alebo AIDS.
Muž sa pýta:
- Ale pán doktor, ako zistím, ktorú tu chorobu má?
Doktor sa zamyslí a povie:
- Viete čo, zaveďte ju do lesa a ak sa vráti, radšej s ňou nespite.

Poslanec, ktorý opitý na priechode pre chôdcov zrazil dvoch ludí, sa na súde cez prestávku pýta sudcu, aký verdikt môže očakávať.
Sudca odpovedá:
- No ten, čo vám hlavou rozbil predné sklo, dostane päť rokov za vlámanie do auta a ten druhý, ktorého náraz odhodil na 15 metrov, dostane osem rokov za útek z miesta činu.