V ruskom väzení sa rozpráva Kazachstanec, Azerbajdžanec a Bielorus. Kazachstanec hovorí Azerbajdžancovi:
- Nie si hladný?
- Aj hej.
Kazachstanec sa porozpráva s personálom a o chvíľu prinesú kura. Azerbajdžanec sa naje. Bielorus ho varuje:
- Kazachstanec ti nič nedá zadarmo, určite ťa bude chcieť pretiahňuť.
- Ale však som sa najedol, snáď sa ubránim.
- A nechceš piť?
- Nuž. Aj by som si dal.
Kazachstanec sa porozpráva s personálom a za chvíľu donesú pivo.
A zase ho Bielorus varuje.
- On ti nedá nič zadarmo, určite ťa bude chcieť pretiahňuť. Však som sa aj napil, sili som načerpal, tak sa určite ubránim.
- Najedol si sa?
- Najedol.
- Napil si sa?
- Ba aj som sa napil.
- A sili si nabral?
- Nabral, ale prečo sa pýtaš?
- Pod sem! Podržiš mi Bielorusa.

Pred nebeskou bránou stoja dva rady mužov. V jednom z nich sú muži, čo boli celý život pod papučou, v druhom tí, ktorí neboli. Rad "podpapučových mužov" je nekonečne dlhý, v tom druhom stojí len jediný chlapík. Príde svätý Peter a pýta sa ho:
- Ako je to možné, že ten druhý rad je taký dlhý a ty tu stojíš sám. Prečo vlastne stojíš v tomto rade?
A chlapík na to:
- Čo ja viem, žena ma sem postavila.

V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.