Dnes ráno som bol v obchode. Bol som tam päť minút. Keď som vyšiel von, stála tam policajtka a práve vypisovala blokovú pokutu. Tak som k nej podišiel a vravím: "Ale no tak, zlatko, to takému fešákovi ako som ja, nemôžeš dopriať ani malú prestávku?" Ignorovala ma a tak som jej vynadal do jebnutých fízlov. Pozrela sa na mňa a začala vypisovať ďalšiu pokutu za ojazdené pneumatiky. Tak som ju nazval tupou štetkou. A ona začala vypisovať tretí blok. Tak to išlo ďalších dvadsať minút, nadával som jej do kuriev a tak.. Čím viac som jej nadával, tým viac pokút napísala... Mne to bolo ale jedno... Ja som bol peši.

Pán pri prechádzke parkom zbadal atraktívnu slečnu lížucu zmrzlinu a takto sa jej prihovára:
- Slečna, môžem sa vás niečo opýtať?
Ona odpovedá:
- Iste, pýtajte sa.
- Ale bojím sa, že si to budete zle vysvetľovať.
- Už keď ste ma na to dopredu upozornili, tak si to nebudem zle vysvetľovať.
- Dáte mi líznuť?
Slečna mu ponúka zmrzlinu a pán jej hovorí:
- Vidíte, či som vám nevravel, že si to budete zle vysvetľovať?

Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.