Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Poslanec, ktorý opitý na priechode pre chôdcov zrazil dvoch ludí, sa na súde cez prestávku pýta sudcu, aký verdikt môže očakávať.
Sudca odpovedá:
- No ten, čo vám hlavou rozbil predné sklo, dostane päť rokov za vlámanie do auta a ten druhý, ktorého náraz odhodil na 15 metrov, dostane osem rokov za útek z miesta činu.

Pani katechétka na náboženstve sa pýta žiakov:
- Deti, je to malé, chlpaté, hnedé, behá to po stromoch a ľúbi to oriešky. Čo je to?
Nikto sa neprihlási, tak pani katechétka sa opýta Janka. Janko vraví:
- Pani katechétka, normálne by som odpovedal, že je to veverička, ale ako vás poznám, je to určite Ježiš!