Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám.
Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom.
Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil.
Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený.
Od tej doby som nezamestnaný.

Sedem divov socializmu:
- Každý mal prácu.
- Hoci mal každý prácu, nikto nič nerobil.
- Hoci nikto nič nerobil, plán sa plnil nad 100%.
- Hoci sa plán plnil nad 100%, nikde ničoho nebolo.
- Hoci nikde ničoho nebolo, predsa mal každý všetko.
- Hoci mal každý všetko, predsa všetci kradli.
- Hoci všetci kradli, nikdy to nikde nechýbalo.

Rozprávajú sa dvaja muži o ženách. Prvý hovorí:
- Žena je ako platňa, obohrá sa a vymení za novú.
Druhý na to povie:
- Vieš, kamarát, tá platňa sa dá otočiť na druhú stranu a až potom sa môže vymeniť.
Blízko stojaca babka ich počuje a takto sa im prihovorí:
- Ej, chlapci, chlapci, veci sa majú inak! Ak je platňa obohratá, vymení sa ihla a hrá pekne ďalej.