Vezie sa veľkopodnikateľ na svojom džípe a zbadá pri ceste akéhosi somráka, ktorý oddychuje. Zrazu luskol prstami a pred ním sa objavila fľaška piva. Somrák ho vrazil do seba a pokračoval v oddychu. Veľkopodnikatela to zaujalo a tak zastavil a začal somráka pozorovať. Po chvílke somrák opäť luskol prstami a opäť sa zrazu objavilo pivo. Tak sa to niekoľkokrát opakovalo. Veľkopodnikateľ to už nevydržal a obrátil sa na somráka:
- Počuj, človeče, ako to robíš?
- No... mám džina, ktorý plní moje želania, - odvetí lenivo somrák.
- Skutočného džina?! Predaj mi ho.
- No, nemôžem ho predať. Ja ho sám potrebujem.
- Pozri! Tu máš kľúče od môjho džipu, tu máš kľúče od mojej novej vily a tu je šek na milión. Predaj mi ho!
- Tak to súhlasím.
Somrák vzal kľúče a šek, vytiahol spod pazuchy starú lampu a dal ju veľkopodnikateľovi. Veľkopodnikatel utrel lampu, z nej vyletel džin a vraví:
- Počúvam ťa, pán môj! Aké sú tvoje rozkazy?
- Tak! Chcem nové auto, novú vilu, miliardu na účet a kontrolné balíky firiem Slovnaft, SPP...
- Moment, pane môj! Neponáhľaj sa! - zastavil ho zázračný sluha,
- Ja som úzko špecializovaný džin! Tak čo si dáš? Gambrinus, Kozel alebo Topvar?

V ruskom väzení sa rozpráva Kazachstanec, Azerbajdžanec a Bielorus. Kazachstanec hovorí Azerbajdžancovi:
- Nie si hladný?
- Aj hej.
Kazachstanec sa porozpráva s personálom a o chvíľu prinesú kura. Azerbajdžanec sa naje. Bielorus ho varuje:
- Kazachstanec ti nič nedá zadarmo, určite ťa bude chcieť pretiahňuť.
- Ale však som sa najedol, snáď sa ubránim.
- A nechceš piť?
- Nuž. Aj by som si dal.
Kazachstanec sa porozpráva s personálom a za chvíľu donesú pivo.
A zase ho Bielorus varuje.
- On ti nedá nič zadarmo, určite ťa bude chcieť pretiahňuť. Však som sa aj napil, sili som načerpal, tak sa určite ubránim.
- Najedol si sa?
- Najedol.
- Napil si sa?
- Ba aj som sa napil.
- A sili si nabral?
- Nabral, ale prečo sa pýtaš?
- Pod sem! Podržiš mi Bielorusa.

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.