Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Pani katechétka na náboženstve sa pýta žiakov:
- Deti, je to malé, chlpaté, hnedé, behá to po stromoch a ľúbi to oriešky. Čo je to?
Nikto sa neprihlási, tak pani katechétka sa opýta Janka. Janko vraví:
- Pani katechétka, normálne by som odpovedal, že je to veverička, ale ako vás poznám, je to určite Ježiš!

Učiteľka napísala žiakovi do žiackej knižky poznámku:
- Váš syn nič nevie.
Otec dopísal:
- Práve preto ho posielam do školy.