Ide záhorák po preplnenej bratislavskej ulici a narazí do veľmi nervózneho bratislavčana. Ten naňho zreve:
- Ty debil!
Záhorák sa naňho pozrie, zasmeje sa a hovorí:
- Ná de bych biu! V Prióri!

Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

Major: - Súdruhovia, kruh má 180 stupňov.
Vojak: - Ale súdruh major, veď kruh má 360 stupňov.
Major: - Vojaci, predstavte si taký maličký 180 stupňový kruh.