Američania chcú vyslať špióna na Slovensko a rozhodnú sa, že najmenej nápadné bude, keď tam bude študovať na vysokej škole. Prvý adept sa ale po týždni vráti naspäť do Ameriky.
- Ako to, že ťa odhalili? - pýta sa ho nadriadený.
- No, prišli sme do školy, išli sme na prednášku a všetci tam spali, len ja som si zapisoval a tak ma odhalili.
Pošlú tam druhého, ale ten je tiež hneď späť.
- Ako to, že ta odhalili, veď už si vedel ako na to? - pýta sa šéf.
- No, prišli sme na prednášku, všetci spali a ja tiež. Potom sme išli na intrák, všetci chlastali a húlili, ale ja nie, a tak ma odhalili.
Američania vyšlú tretieho adepta a ten sa vráti po pol roku.
- Už si tam vydržal tak dlho, tak ako ťa mohli odhaliť? - pýta sa šéf.
- No, keď sme boli na prednáškach, tak všetci spali a ja tiež. Keď sme boli na intráku, tak všetci chlastali a húlili a ja tiež. Potom ale prišlo skúškové, všetci to spravili, a len mňa vyrazili.

Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.

Na pustom ostrove stroskotali američan, nemec a slovák. Keďže neboli schopní nič splašiť na jedenie, hrozila im smrť hladom. Keď bolo najhoršie, obetoval sa američan, odrezal si nohu, upiekli ju a zjedli. Po čase, keď zase zomierali od hladu, nemec obetoval svoju ruku. No hlad sa prihlásil znova. Večer američan s nemcom túžobne pozerali na slováka, ten nevydržal napätie, vstal a vytiahol vtáka. Tí dvaja pozreli na seba a nemec vraví:
- No, aspoň klobáska.
Slovák sa uškrnie a vraví:
- Hohó chlapci, dostanete po jogurtíku a pôjdete spinkať.