Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

Mladý vojak príde na základňu v púšti.
Pýta sa kapitána:
- Šéfe, ako to tu môžete vydržať bez žien?
- Dá sa, ale keď ti budú už veľmi chýbať, v maštali máš ťavu a tú použi.
Najprv sa mu to protivi, ale po dlhom čase predsa len príde k ťave.
Keď sa už vracia celý špinavý a spotený, spýta sa kapitána:
- Šéfe, ako to robíte?
- Normálne, sadneme na ťavu a ideme do mesta.

Hovorí dievča chlapcovi:
- Ty si taký múdry, taký vynachádzavý a zábavný. Ako len veľa toho vieš, všetkému rozumieš, je s tebou veselo...
- Áaale... - odvetí chlapec - ja som normálny! To iba ty si taká jebnutá.