Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.:
- Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi?
Prihlási sa Jožko a vraví:
- Hus.
- Môže byť, ale je to labuť!
Opäť hovorí učiteľka hádanku:
- Je to chlpaté a behá to po dvore.
V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví:
- Mačka.
- Môže byť, ale je to pes!
Jožko sa naštve a vraví učiteľke:
- Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to?
Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku.
A Jožko vraví:
- Môže byť, ale je to žuvačka!

Príde chlap za farárom.
- Pán farár, zdochol mi pes. Potrebujem, aby ste mi ho pochovali.
- V žiadnom prípade, veď to bol pes. Zviera nemá dušu, nemôžem.
- Viete pán farár, mal som ho dvadsať rokov, verne mi služil, pochovajte ho.
- V žiadnom prípade, už som povedal!
- Pán farár, dám vám 20.000.-Sk, ak mi ho pochováte.
- Tak to ste mali hneď povedať, že bol katolík!

Žena príde do obchodu s vtákmi a chce kúpiť papagája. Vyberie si jedného, ale predavač jej ho nechce pradať, pretože vraj bol predtým v bordeli a pochytil tam veľa zlého. Žena ale namieta, že oni sú slušná rodina a naučia ho slušnosti. Tak jej ho predavač nakoniec predá. Papagája prinesie domov a postaví ho do haly. Po chvíli príde domov jej najstaršia dcéra a papagáj spusti:
- Jéj, nová masérka, nová masérka.
Žena mu povie, že to nie je nová masérka, ale jej najstaršia dcéra, ku ktorej sa bude správať slušne. Tak sa to opakuje až po najmladšiu dcéru. Večer sa vráti domov jej manžel a papagáj celý naradostený skríkne:
- Jéj, konečne známa tvár. Nazdar Karol!