Premiér sa vybral na osobný prieskum životnej úrovne obyvateľstva. Vošiel do akéhosi domu, v ktorom na dvore postávala babička. Pýta sa jej:
- Babka, ako sa máte?
- Dobre. Nesťažujem si.
- Babka, máte televízor a chladničku?
- Samozrejme.
- A auto?
- Mercedes.
- Aha! Na nedostatok peňazí si teda nesťažujete.
- Nie, nesťažujem. Žijeme si celkom dobre. Pohoda.
- A viete babka, - vypne hruď premiér - že je to moja zásluha?
- Starý! - volá babka na dedka - Poď dolu z povaly. Prišiel ti brat z Ameriky.

V bare pristúpi mladý muž k elegantnej dievčine, ktorá sedí pri pulte sama a pýta sa jej:
- Slečna, môžem vás pozvať na pohárik?
- Na hotel?!? - skríkne celou silou dievčina až spozornia všetci hostia v bare.
- Vy ste ma, slečna, nepochopili. Chcem vás len pozvať na malý drink, - vysvetľuje mladík.
- Chcete ma pozvať na hotel? - kričí ešte pobúrenejšie a hlasnejšie.
Ľudia sa otáčajú. Mladý muž, celý červený, zmätene odchádza. Dievčina ho dohoní a šepká:
- Prepáčte, že som vyvolávala rozruch, ale som študentka psychológie a zaujíma ma správanie ľudí v nečakaných situáciach.
- Čože?!! - zreve chlapec na celý podnik - tisícpäťsto korún?

Dnes ráno som bol v obchode. Bol som tam päť minút. Keď som vyšiel von, stála tam policajtka a práve vypisovala blokovú pokutu. Tak som k nej podišiel a vravím: "Ale no tak, zlatko, to takému fešákovi ako som ja, nemôžeš dopriať ani malú prestávku?" Ignorovala ma a tak som jej vynadal do jebnutých fízlov. Pozrela sa na mňa a začala vypisovať ďalšiu pokutu za ojazdené pneumatiky. Tak som ju nazval tupou štetkou. A ona začala vypisovať tretí blok. Tak to išlo ďalších dvadsať minút, nadával som jej do kuriev a tak.. Čím viac som jej nadával, tým viac pokút napísala... Mne to bolo ale jedno... Ja som bol peši.