Vezie sa veľkopodnikateľ na svojom džípe a zbadá pri ceste akéhosi somráka, ktorý oddychuje. Zrazu luskol prstami a pred ním sa objavila fľaška piva. Somrák ho vrazil do seba a pokračoval v oddychu. Veľkopodnikatela to zaujalo a tak zastavil a začal somráka pozorovať. Po chvílke somrák opäť luskol prstami a opäť sa zrazu objavilo pivo. Tak sa to niekoľkokrát opakovalo. Veľkopodnikateľ to už nevydržal a obrátil sa na somráka:
- Počuj, človeče, ako to robíš?
- No... mám džina, ktorý plní moje želania, - odvetí lenivo somrák.
- Skutočného džina?! Predaj mi ho.
- No, nemôžem ho predať. Ja ho sám potrebujem.
- Pozri! Tu máš kľúče od môjho džipu, tu máš kľúče od mojej novej vily a tu je šek na milión. Predaj mi ho!
- Tak to súhlasím.
Somrák vzal kľúče a šek, vytiahol spod pazuchy starú lampu a dal ju veľkopodnikateľovi. Veľkopodnikatel utrel lampu, z nej vyletel džin a vraví:
- Počúvam ťa, pán môj! Aké sú tvoje rozkazy?
- Tak! Chcem nové auto, novú vilu, miliardu na účet a kontrolné balíky firiem Slovnaft, SPP...
- Moment, pane môj! Neponáhľaj sa! - zastavil ho zázračný sluha,
- Ja som úzko špecializovaný džin! Tak čo si dáš? Gambrinus, Kozel alebo Topvar?

Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Mladý vojak príde na základňu v púšti.
Pýta sa kapitána:
- Šéfe, ako to tu môžete vydržať bez žien?
- Dá sa, ale keď ti budú už veľmi chýbať, v maštali máš ťavu a tú použi.
Najprv sa mu to protivi, ale po dlhom čase predsa len príde k ťave.
Keď sa už vracia celý špinavý a spotený, spýta sa kapitána:
- Šéfe, ako to robíte?
- Normálne, sadneme na ťavu a ideme do mesta.