Za oných čias si prezidenti Sovietskeho zväzu a USA vymenili sekretárky na znak vzájomnej dôvery. Tak sa aj stalo. Po piatich dňoch volá americký prezident svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v Rusku nie je v móde nosiť minisukne, tak mi každý deň prišijú 5cm k sukni.
- To sa dá vydržať. Dovi.
Aj ruský prezident volá svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v amerike nie je v móde nosiť dlhé sukne, tak mi každý deň odstrihnú 5cm zo sukne.
- To sa dá vydržať.
- Áno, problém je však v tom, že o dva dni mi bude vidno vtáka a hlaveň guľometu.

Štart lietadla, kapitán ako obyčajne:
- Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka!
Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán:
- Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu...
Jeden z pasažierov:
- Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...

Učiteľka napísala žiakovi do žiackej knižky poznámku:
- Váš syn nič nevie.
Otec dopísal:
- Práve preto ho posielam do školy.