V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.

Cestujú v jednom kupé mladý muž a mladá žena. Cestujú už dobrú hodinu a mladík si iba číta noviny, ženu si vôbec nevšíma. Nakoniec to ona už nevydrží a vraví:
- Počúvajte! Ja som mladá, vy ste mladý! Ja som celkom príťažlivá! Okrem nás v tomto kupé nikoho niet. Je noc. Vari ma vy nechcete?
Mladík odloží noviny a hovorí:
- Viete, slečna, ja mám takú zásadu. Lepšie je hodinku počkať, ako tri hodiny prehovárať!

Pacient príde za psychiatrom a ten sa ho pýta, čo sa mu stalo.
- No viete, bol som u svojej milenky a keď sme boli v najlepšom, zrazu prišiel s veľkým buchotom jej manžel.
- A vám z toho preskočilo.
- Nie, ja som sa nemal kam schovať, tak som sa zavesil na okenný rám z vonkajšej strany. Ale on ma tam našiel.
- A z toho ste sa zbláznili.
- Nie, potom priniesol kladivo a do každého prsta mi dal poriadnu ranu.
- Tak to chápem, z toho sa človek musí zblázniť.
- To ešte nie, ale potom som sa pozrel pod seba a visel som nohami 10 centimetrov nad zemou. Z toho mi jeblo.