Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

Zlodej rabuje cudzí byt, keď zrazu tesne za chrbtom počuje:
- Ježiš ťa vidí!
Celý vyľakaný sa obzerá, ale nikde nikoho, tak rabuje ďalej. Po chvíli sa zase ozve hlas:
- Ježiš ťa vidí!
Tentokrát sa sústredil lepšie a zistil, že hlas vychádza z klietky s papagájom. Uľahčene mu hovorí:
- Tak to ty vykladáš? A ako ťa volajú?
- Jeremiáš.
- Ha-ha-ha! Čo to bol za blázon, čo ti dal také meno?
- Ten istý blázon, čo dal rotvajlerovi meno Ježiš.

Sekretárka sa pýta šéfa:
- Šéfko, môžem ísť na pohreb svojej svokry?
A šéf nato:
- A kto by nechcel?