Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Rozprávajú sa dve dôchodkyne:
- Ty, Mara, neverila by si, akého chuja mám doma!
- A aké batérie do toho idú?

Lord hrá golf a zrazu prechádza okolo neho pohrebný sprievod. Prestane hrať, zloží si čiapku z hlavy a čaká, kým prejdú. Posledný človek v sprievode sa otočí na lorda a hovorí:
- Pane, to bolo od vás veľmi šľachetné, že ste prestali hrať, kým prejdeme.
Lord odvetí:
- Áno... veď si to zaslúži... Dvadsať rokov mi bola dobrou manželkou.