Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Vojaci obsadili dedinu a začali znásilňovať všetky ženy.
Prišlo aj na starú babku. Dedko dohovára vojakom:
- Nehanbíte sa, veď je stará!
- Čuš dedko, zahriakne ho babka, vojna je vojna!

Sedia na streche dve dievčatá. Jedno zlé a jedno dobré, a pľujú na ľudí na ulici. Dobré dievča trafilo štyrikrát, zlé iba dvakrát. Čo z toho plyne? Dobro zase raz zvíťazilo nad zlom!