Veliký, obrovský mnohoposchodový supermarket v USA, v ktorom dostanete všetko. Šéf prijíma nového predavača, s tým, že ho vezme na deň na skúšobnú dobu, aby videl, ako sa osvedčí. Po záverečnej si ho zavolá do kancelárie:
- Tak koľko ste dnes urobil obchodov?
- Jeden, šéfe.
- Čože!? Jeden? Naši predavači urobia priemerne šesťdesiat až sedemdesiat obchodov denne! Čo ste celý deň robil!? A koľko ste vlastne utŕžil?
- Tristoosemdesiat tisíc dolárov.
Šéfovi došla reč.
- Tristoosemdesiat tisíc? Preboha, čo ste predal?
- No, prvý som predal malinký háčik na ryby...
- Háčik na ryby? Za tristo osemdesiat tisíc?
- ... potom som zákazníka presvedčil, že by si mohol zobrať ešte aj stredný a veľký háčik. Potom som ho presvedčil, že by si mal zobrať aj nejakú udicu, predal som mu tri prúty - malý, stredný a veľký. Dal som sa s ním do reči, opýtal som sa, kde bude rybáriť. Povedal, že na myse dvadsať míľ na sever. Tak som mu predal ešte poriadnu vetrovku, nepremokavé nohavice a gumáky, pretože tam dosť fuka. Presvedčil som ho, že na pobreží neberú, tak sme išli vybrať motorový čln. Potom som sa ho opýtal, čo má za auto - vyliezlo z neho, že dosť malé, čln by na ňom nemohol odviesť. Tak som mu predal ešte príves...
- A toto všetko ste predal človeku, ktorý si prišiel kúpiť jediný háčik na ryby!?
- Nie. On pôvodne prišiel kúpiť vložky pre svoju ženu. Tak som mu navrhol, že keď si teda cez víkend neužije, že by si mohol zájsť aspoň na ryby...

Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.

Janko a Marienka na pieskovisku. Janko hovorí:
- My máme dom.
Marienka na to:
- A my máme chatu pri mori.
Janko opäť oponuje:
- A my máme auto.
Marienka sa zasa vynašla a hovorí:
- A my máme aj motorku.
Janko po dlhom rozmýšľaní o tom, čo on má a ona nie, hovorí:
- A ja mám pipíka.
Na to Marienka pohotovo odvetí:
- Ja, keď budem veľká, budem mať koľko chcem.