Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

U lekára:
- Babi, vaše dcéry vravia, že zle vidíte.
- Ale hovno! To ony sa vždy tak rady zahmlievajú!

Študent príde na skúšku, potiahne lístok s otázkou, prečíta, nahodí
zhrozený výraz a pýta sa:
- Pán profesor, môžem si vytiahnuť inú otázku?
- No tak dobre - profesor mal očividne dobrú náladu.
Ale toto sa opakovalo niekoľkokrát, až nakoniec profesora prešla
trpezlivosť a hovorí:
- Dajte index!
A zapísal mu za tri. Keď študent celý šťastný odišiel, asistent sa pýta:
- Prečo ste mu to dali? Veď nič nevedel.
- Niečo vedieť musel, keď tak usilovne hľadal!