Policajt chytí na pláži pytliaka a chce mu dať pokutu za lov homárov bez povolenia.
- Akú pokutu? - začuduje sa pytliak. Veď som nič neurobil. Tieto dva homáre sú moji miláčikovia a ja som s nimi len na prechádzke.
- Nevymýšľajte si - oborí sa naňho policajt.
- Je to pravda - trvá na svojom pytliak. Pustím ich, aby si zaplávali, a keď zapískam, tak sa vrátia.
- No to chcem teda vidieť - povie pochybovačne policajt.
Muž teda hodí obidva homáre do vody.
- Fajn. Teraz zapískajte a som zvedavý, či sa tie homáre vrátia - povie po chvíli policajt.
- Homáre? - začuduje sa pytliak. - Aké homáre?

Umierajúci starý muž si zavolá k lôžku svojho syna a hovorí mu:
- Synku, keď je teraz taká možnosť dvojitého občianstva, tak mi vybav ešte kým žijem to maďarské.
Syn si pomyslí, že otec sa už dostáva do delíria, ale predsa len sa spýta:
- Otec, a načo Vám to teraz bude?
- Aby keď umriem, bolo o jedného Maďara menej!

Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám.
Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom.
Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil.
Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený.
Od tej doby som nezamestnaný.