Sedem divov socializmu:
- Každý mal prácu.
- Hoci mal každý prácu, nikto nič nerobil.
- Hoci nikto nič nerobil, plán sa plnil nad 100%.
- Hoci sa plán plnil nad 100%, nikde ničoho nebolo.
- Hoci nikde ničoho nebolo, predsa mal každý všetko.
- Hoci mal každý všetko, predsa všetci kradli.
- Hoci všetci kradli, nikdy to nikde nechýbalo.

Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí:
- Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala.
Druhá sa pripojí:
- No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom.
Tretia po chvíli hovorí:
- Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa.
Štvrtá vstane a vychŕli:
- Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlňte, musím vybaviť pár telefonátov!

Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!