Poďme skratkou. Síce je to ďalej, ale je tam horšia cesta.

Ahoj, volám sa Cyril, zarábam celkom slušne a doma mám kopu nových elektronických vymožeností. Obraciam sa na vás, občanov, s pripomienkou. Stratil som kópiu kľúčov a nechce sa mi vymieňať zámok. Ak ste našli zväzok troch kľúčov s červeným náramkom, budú asi moje. Ten najmenší je zelenej farby a je z brány domu a ten najväčší je striebornej farby a patrí do zámku bytu. Prosím, doneste mi ich na adresu Naivná 6, byť č.8, tretie poschodie, najlepšie medzi 16 a 21 hodinou, pretože inak som v práci. Bývam sám, takže keby ste zvonili a nikto by vám neotváral, nikto nie je doma. Odmena 20 Sk aj s cestou. Veľmi pekne ďakujem.

V bare pristúpi mladý muž k elegantnej dievčine, ktorá sedí pri pulte sama a pýta sa jej:
- Slečna, môžem vás pozvať na pohárik?
- Na hotel?!? - skríkne celou silou dievčina až spozornia všetci hostia v bare.
- Vy ste ma, slečna, nepochopili. Chcem vás len pozvať na malý drink, - vysvetľuje mladík.
- Chcete ma pozvať na hotel? - kričí ešte pobúrenejšie a hlasnejšie.
Ľudia sa otáčajú. Mladý muž, celý červený, zmätene odchádza. Dievčina ho dohoní a šepká:
- Prepáčte, že som vyvolávala rozruch, ale som študentka psychológie a zaujíma ma správanie ľudí v nečakaných situáciach.
- Čože?!! - zreve chlapec na celý podnik - tisícpäťsto korún?