V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.

Za oných čias si prezidenti Sovietskeho zväzu a USA vymenili sekretárky na znak vzájomnej dôvery. Tak sa aj stalo. Po piatich dňoch volá americký prezident svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v Rusku nie je v móde nosiť minisukne, tak mi každý deň prišijú 5cm k sukni.
- To sa dá vydržať. Dovi.
Aj ruský prezident volá svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v amerike nie je v móde nosiť dlhé sukne, tak mi každý deň odstrihnú 5cm zo sukne.
- To sa dá vydržať.
- Áno, problém je však v tom, že o dva dni mi bude vidno vtáka a hlaveň guľometu.

Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!