LÁSKA, LÁSKA, LÁSKA

Je polnoc a ty už isto spíš. Moje oči sú ospalé a vravia mi "prečo stále bdíš?". Ja spať by som chcela, to mi ver, no nemám ťa pri sebe a viem, že aj ty by si ma pri sebe chcel. Tak sníme spolu jeden rovnaký sen, že ty si pri mne a ja pri tebe len. A potom, keď už to nebude len sník, ja budem ťa stále objímať, ty môj chrobáčik.