LIST V ÉTERI |
pridané 4.9.2001 pod kategóriu Texty
Milé rádio,
volám sa Renáta, mám 19 rokov a som rok vydatá. Môjho manžela Jančiho som spoznala pred rokom na diskotéke. Pamätám si to, ako by to bolo iba pred rokom. Zbadala som ho len čo vošiel, možno to bolo tým, že na diskotéke nikto iný nebol. Bývam v obci Skapatý pes.
Bol úžasný, mal obuté krásne čierne mokasíny so strapčekami a bez
šňúrok. V UV lampách, ktoré DJ kúpil len nedávno sa krásne trblietali
Jančiho biele ponožky s nápisom Tenis a s dvoma prekríženými raketami. Chôdzu mal tajomne prikrčenú ako keby ho seklo v krku. Prišiel až úplne ku mne a povedal:
"Fúha".
Hneď mi bolo jasné, že ma miluje a že mal na obed tlačenku a jednu desinu.
Spýtala som sa ho, či ho seklo v krku, ale on že nie, že to má z tej zlatej reťaze. Potom si zo zadného vrecka vytiahol zelený hrebeň a jednu si česol do svojho jágrovského hára. Do mojej coly light mi napadalo tak zo desať deka lupín. Elegantným gestom si z hrebeňa otrel zvyšky gélu a povedal mi, že som super baba a že má voľný byť. Dopila som svoju colu light, on hodil na stôl dvadsať korún a povedal, že to je dobre.
Čašníčka je moja kámoška, zajtra jej tých päť korún doplatím.
Potom sme išli k Jančimu, asi som nebola jediná, kto sa dozvedel, že má
voľný byť. Boli tam ôsmi jeho kamaráti a niekto navrhol, aby sme hrali
fľašu. Všetci chlapi ma chceli dostať do postele, ale Janči bol charakter
a dovolil to iba trom. Mojou podmienkou bolo, že chcem bezpečný sex.
A tak chalani zamkli dvere a jeden vždy strážil. Napriek tomu som v tu
krásnu noc počala dieťa. Neviem ako sa to mohlo štát. Janči si ma o týždeň zobral za ženu.
Bol to najšťastnejší deň môjho života.
Milé rádio, predvčerom som ale mala anonymný telefón, ktorý ma
upozornil, že môj Janči spal so všetkými ženami v našej aj okolitých
dedinách. Neverila som tomu. Janči je môj, len môj. Ale obavy sa dostavili a večer sa dostavil aj Janči. O druhej v noci zazvonil pri dverách a po boku mal so sebou krásnu blondínu, ktorá sa na neho vešala a hrýzla mu ucho. Janči sa ku mne naklonil a chcel mi niečo zašepkať. Čakala som vyznanie alebo ospravedlnenie, ale on povedal:
"Nebuď sviňa Renča a povedz, že si moja sestra.
Milé rádio, čo mám robiť?
volám sa Renáta, mám 19 rokov a som rok vydatá. Môjho manžela Jančiho som spoznala pred rokom na diskotéke. Pamätám si to, ako by to bolo iba pred rokom. Zbadala som ho len čo vošiel, možno to bolo tým, že na diskotéke nikto iný nebol. Bývam v obci Skapatý pes.
Bol úžasný, mal obuté krásne čierne mokasíny so strapčekami a bez
šňúrok. V UV lampách, ktoré DJ kúpil len nedávno sa krásne trblietali
Jančiho biele ponožky s nápisom Tenis a s dvoma prekríženými raketami. Chôdzu mal tajomne prikrčenú ako keby ho seklo v krku. Prišiel až úplne ku mne a povedal:
"Fúha".
Hneď mi bolo jasné, že ma miluje a že mal na obed tlačenku a jednu desinu.
Spýtala som sa ho, či ho seklo v krku, ale on že nie, že to má z tej zlatej reťaze. Potom si zo zadného vrecka vytiahol zelený hrebeň a jednu si česol do svojho jágrovského hára. Do mojej coly light mi napadalo tak zo desať deka lupín. Elegantným gestom si z hrebeňa otrel zvyšky gélu a povedal mi, že som super baba a že má voľný byť. Dopila som svoju colu light, on hodil na stôl dvadsať korún a povedal, že to je dobre.
Čašníčka je moja kámoška, zajtra jej tých päť korún doplatím.
Potom sme išli k Jančimu, asi som nebola jediná, kto sa dozvedel, že má
voľný byť. Boli tam ôsmi jeho kamaráti a niekto navrhol, aby sme hrali
fľašu. Všetci chlapi ma chceli dostať do postele, ale Janči bol charakter
a dovolil to iba trom. Mojou podmienkou bolo, že chcem bezpečný sex.
A tak chalani zamkli dvere a jeden vždy strážil. Napriek tomu som v tu
krásnu noc počala dieťa. Neviem ako sa to mohlo štát. Janči si ma o týždeň zobral za ženu.
Bol to najšťastnejší deň môjho života.
Milé rádio, predvčerom som ale mala anonymný telefón, ktorý ma
upozornil, že môj Janči spal so všetkými ženami v našej aj okolitých
dedinách. Neverila som tomu. Janči je môj, len môj. Ale obavy sa dostavili a večer sa dostavil aj Janči. O druhej v noci zazvonil pri dverách a po boku mal so sebou krásnu blondínu, ktorá sa na neho vešala a hrýzla mu ucho. Janči sa ku mne naklonil a chcel mi niečo zašepkať. Čakala som vyznanie alebo ospravedlnenie, ale on povedal:
"Nebuď sviňa Renča a povedz, že si moja sestra.
Milé rádio, čo mám robiť?
