Zomrela starká, Jožko plače, lebo mu čítala každý večer rozprávku. Úlohy sa ujíma mamička, ale Jožko stále plače.
- Prečo plačeš?
- Starká ma aj hladkala, - vraví Jožko.
Mamička ho hladká a číta ďalej.
- Starka mi držala aj pipík, - vzlyká Jožko.
Mamička to urobí a pokračuje ďalej v čítaní.
Jožkov plač však neprestáva.
- Lenže starkej sa aj triasla ruka.

Za ministrom príde návštevníčka. Hovorí sekretárke:
- Idem za ministrom, povedzte mu, že som jeho priateľka zo študentských čias!
- To nemôže byť pravda! Náš minister nechodil do školy.

- Spadol mi štipec.
- Akej farby?
- Drevenej.