V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.

Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí:
- Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala.
Druhá sa pripojí:
- No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom.
Tretia po chvíli hovorí:
- Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa.
Štvrtá vstane a vychŕli:
- Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlňte, musím vybaviť pár telefonátov!

Žena príde do obchodu s vtákmi a chce kúpiť papagája. Vyberie si jedného, ale predavač jej ho nechce pradať, pretože vraj bol predtým v bordeli a pochytil tam veľa zlého. Žena ale namieta, že oni sú slušná rodina a naučia ho slušnosti. Tak jej ho predavač nakoniec predá. Papagája prinesie domov a postaví ho do haly. Po chvíli príde domov jej najstaršia dcéra a papagáj spusti:
- Jéj, nová masérka, nová masérka.
Žena mu povie, že to nie je nová masérka, ale jej najstaršia dcéra, ku ktorej sa bude správať slušne. Tak sa to opakuje až po najmladšiu dcéru. Večer sa vráti domov jej manžel a papagáj celý naradostený skríkne:
- Jéj, konečne známa tvár. Nazdar Karol!