Opýtal som sa manželky "Kde chceš ísť osláviť naše výročie?"\nPotešilo ma, ako sa jej tvár od radosti rozžiarila. "Niekde, kde som už nebola dlhú dobu", povedala.\nTak som jej navrhol "Čo povieš na kuchyňu?"\nA hádka začala.....

Keď sa nám pokazila kosačka trávy, manželka mi neustále pripomínala, aby som ju opravil...Ale ja som bol vždy zaneprázdnený. Na programe boli: auto, náklaďák, internet, rybárčenie...niečo, čo bolo pre mňa o mnoho viac dôležitejšie.\nNakoniec prišla s nápadom, v ktorý dúfala, že zaberie.\nKeď som prišiel v jeden deň domov, sedela vo vysokej tráve a strihala ju malými krajčírskými nožnicami. Ticho som ju chvížu pozoroval a potom som vošiel do domu. Po pár minútach som sa vrátil a podal jej zubnú kefku. Povedal som jej: "Keď skončíš so strihaním, mohla by si pozametať aj dvor".\nA hádka začala.....

Vskutku nie je nad šťastné manželstvo:\nMoja žena a ja chodíme dvakrát týždenne na večeru do nejakej dobrej reštaurácie.\nNajprv si dáme nejaký aperitív a potom obvykle miestnu špecialitu. Pritom si užívame príjemnej spoločnosti.\nOna chodí v utorok, ja v piatok.

Beriem svoju ženu všade.\nOna však vždy nájde cestu nazad.

Keď som sa ženy spýtal, kam by chcela ísť na výročie našej svadby, povedala, že niekam, kde dlho nebola.\nTak som jej navrhol kuchyňu.

S mojou ženou sa vždy držíme za ruky.\nKeby som ju pustil, išla by nakupovať.

Má elektricky vyhrievanú posteľ, elektrický mixér, elektrickú kulmu, elektrickú trúbu, elektrickú umývačku riadu,...\nRaz mi hovorí: "Všade kopec technických vymožeností a ja si pritom nemám kam sadnúť."\nTak som jej navrhol, že jej kúpim elektrické kreslo.

Nechala si urobiť v salóne krásy pleťovú masku z piešťanského bahna.\nDva dni vyzerala skvele.\nPotom bahno opadlo.