Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.

Manželia sedia pri fľaši vína, keď manžel hovorí:
- Stavím sa, že nevieš povedať niečo, čo ma urobí šťastným aj smutným zároveň.
Manželka sa na chvíľu zamyslí a hovorí:
- Máš väčšieho vtáka ako má tvoj brat.

V zime skoro ráno vstáva z postele potichúčky poľovník, aby nezobudil manželku a ide na poľovačku. Zoberie si psíka a vykračuje v krutej zime. Po chvíli si sám povie.
- Ja hlupák v takejto strašnej zime sa mám naháňať po hore? Idem ja domov.
Tak príde domov a znovu sa potichúčky vracia do postele, aby nezobudil manželku. Manželka sa z polosna opýta.
- Je veľká zima?
- Veľká - šeptom odpovie poľovník.
- A ten môj starý somár išiel na poľovačku!