Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.

Rozzúrený chlapík telefonuje do hydrometeorologickej stanice:
- Vy buzeranti, už týždeň v kýbli vynášam to vaše polojasno!