Ľudia hovnom pohŕdajú, však by mali úctu dať!
Čo sú platné milióny, keď nemôže človek srať?
Hovno smrdí vždycky, napísal Vrchlický.

Len môj jazyk vie, čo tvoj ešte nie. Rozpálim ťa kedy chceš, za chvíľočku odpadneš. Jeden háčik to však má, potom musíš aj ty mňa.

Žena je ako košeľa. Až keď ju máš na krku, vieš čo je to za číslo.

Vieme, kde bývaš. Vieme, čo robíš. Vieme, s kým sa stretávaš. Vieme, aké máš auto a vieme, aké auto zajtra mať nebudeš.

Sláva je ako para, popularita je nehoda a peniaze vezme vietor. Jediné, čo pretrvá, je charakter.

Láska je definovateľné amortizované komplexum, kde sa v pseudoindividualistickom egocentre vyvolal pocit erotickej príťažlivosti.

Pes, ktorý šteká, nebreše.

Je hlucho, keď ťa nepočuť. Je celkom naopak. Je slepo, keď ťa nevidieť. Je celkom naopak. Naozaj je celkom opačne, hlucho aj slepo je, nepohnuto, nič sa nezačne. Smútok aj túžba, oboje, vzal si plus aj mínus. Bez teba je skoro senzačne. Len to vydržať... Len nezahynúť!