Žena príde do obchodu s vtákmi a chce kúpiť papagája. Vyberie si jedného, ale predavač jej ho nechce pradať, pretože vraj bol predtým v bordeli a pochytil tam veľa zlého. Žena ale namieta, že oni sú slušná rodina a naučia ho slušnosti. Tak jej ho predavač nakoniec predá. Papagája prinesie domov a postaví ho do haly. Po chvíli príde domov jej najstaršia dcéra a papagáj spusti:
- Jéj, nová masérka, nová masérka.
Žena mu povie, že to nie je nová masérka, ale jej najstaršia dcéra, ku ktorej sa bude správať slušne. Tak sa to opakuje až po najmladšiu dcéru. Večer sa vráti domov jej manžel a papagáj celý naradostený skríkne:
- Jéj, konečne známa tvár. Nazdar Karol!

Vite, prečo majú ježiabi toľko vrások ?

Lebo sa dajú ťažko žehliť

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.