Minulú noc ma trápili depresie, tak som zavolal na linku dôvery. Prepojili ma na ich call centrum v Pakistane. Vravel som im, že ma tento život nebaví a chcem spáchať samovraždu. Veľmi ich to potešilo a opýtali sa, že či viem šoférovať nákladiak.

Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

Zavreli chlapa do basy. Vojde do cely, tam spoluväzeň:
- Tak čo, koľko ti dali?
- 25 rokov.
- Tak to tu budeme spolu ešte 20 rokov. Môžeme si krátiť dlhú chvíľu tým, že sa budeme hrať na otecka a na mamičku. Čo chceš byť, otecko alebo mamička?
Úbožiak rozmýšľa, čo povedať. Ked povie 'mamička', tak je jasný. Tak vraví:
- Otecko.
- Výborne! Tak poď sem, otecko, vyfajčiš mamičke.