Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Zlodej rabuje cudzí byt, keď zrazu tesne za chrbtom počuje:
- Ježiš ťa vidí!
Celý vyľakaný sa obzerá, ale nikde nikoho, tak rabuje ďalej. Po chvíli sa zase ozve hlas:
- Ježiš ťa vidí!
Tentokrát sa sústredil lepšie a zistil, že hlas vychádza z klietky s papagájom. Uľahčene mu hovorí:
- Tak to ty vykladáš? A ako ťa volajú?
- Jeremiáš.
- Ha-ha-ha! Čo to bol za blázon, čo ti dal také meno?
- Ten istý blázon, čo dal rotvajlerovi meno Ježiš.

Učiteľka napísala žiakovi do žiackej knižky poznámku:
- Váš syn nič nevie.
Otec dopísal:
- Práve preto ho posielam do školy.